Jar je často ideálna pre výstupy na Tatranské vrcholy. Sneh zrána ešte zvykne byť tvrdý a chodí sa po ňom určite lepšie ako po suti. Ešte nezvykne bývať teplo a dusno a letné búrky preto nehrozia. Dni už sú parádne dlhé a hrebene suché. Aj preto sme s Radkom vyrazili jedno štvrtkové ráno z Popradského plesa. V Zlomiskách je ešte sneh, ale chodí sa parádne.Pod Ošarpancami obúvame mačky a sneh nás púšťa až do Nižnej štrbiny pod Ihlou. Tu idú mačky dole a naliezame na hrebeň. Je suchý, výhľady pravé tatranské, skala pevná. Radek nemá ani najmenší problém s lezeckými úsekmi. Po troch krátkych zlaneniach na hrebeni a vrcholoch Veľkého a Malého Dračieho štítusa ani nenazdáme a už stúpame snehom na JV vrchol Vysokej. Na hlavnom vrchole sa ocitáme o 11:30. Krátky oddych, pokochanie sa výhľadmi, ktoré stoja za to. Veď nenadarmo je Vysoká kráľovnou Tatier. Sneh nám mäkne pred očami tak radšej mastíme smer Kohútik, kde nás čaká pár spustení, lebo reťaze sú pod ľadom. Krátka zastávka na Chate pod Rysmi a plní eufórie zostupujeme Mengusovskou dolinou spať na Popradské pleso. Skvostný jarný deň v Tatrách a my sa tešíme na ďalší výlet do našich najmenších veľhôr.
